História

Prvá zmienka

Chotár dnešnej obce bol osídlený už v mladšej dobe bronzovej. O osídlení svedčia viaceré náleziská. Sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej sa nachádza v polohe Kopce. V oblasti Chrasť bolo objavené slovanské mohylové pohrebisko z veľkomoravskej doby. Opäť v polohe Kopce v roku 1943 objavili niekoľko mohýl na temene návršia, neďaleko od cesty Hričov - Bitarová - Žilina. Na susednej rokli sa rysuje väčšia rozoraná mohyla, menšie v minulosti zanikli. Rovnako v roku 1943 tu bol v polohe Kopenec zaevidovaný asi 80 metrov dlhý mohylovitý útvar, strmo vystupujúci z močiara Kaniža. Kopec asi nasypali na menšom pieskovcovom útvare, na západnom okraji vybieha Kopenec do hrotu v podobe lode. Predpokladá sa tu kultové miesto.

V roku 1946 bolo na temene návršia Chrasť zistených päť mohýl, dnes už skoro rozoraných.                               
Obec sa spomína v roku 1393 ako CRASNAHORKA, v roku 1439 RASNEHORKY,   v roku 1598  HUORKY, v roku 1808 HURKY a v roku 1920 ako HÔRKY.                                             
Podľa najstarších údajov mala obec v roku 1869 počet obyvateľov 193, v roku 1900 klesol ich počet na 185 a odvtedy neustále stúpal. V roku 1930 sa počet zvýšil na 280, v roku 1961 na 506 a v roku 1970 tu žilo celkom 567 obyvateľov.
Úmerne so zvyšovaním obyvateľstva rástol v obci počet domov. Kým v roku 1598 tu stálo 6 domov v roku 1784 pribudlo ďalších 12. V roku 1828 sa spomína iba 11 domov, v roku 1970 tu však stálo už 105 domov.

Výmera chotára predstavuje 232 ha, z toho  127,8 ha ornej pôdy, 7,5 ha záhrad, 59,6 ha trvalých trávnatych porastov,  5,6 ha lesov, 1,5 ha vodných plôch,  24,7 ha zastavaných plôch a 5,1 ha ostatných plôch pôdy.

Obec patrila panstvu Lietava, časť zemianskym rodinám. V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a obchodom s drevom. Tento druhý zdroj obživy sa tu pravdepodobne udomácnil až v minulom storočí, i keď názov obce poukazuje na tunajšie lesné bohatstvo už v čase vzniku obce. Za prvej ČSR zostali Hôrky poľnohospodárskou obcou. Dnes časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch v Žiline.
V roku 1943 boli na pôde Hôrok zaregistrované remeslá i obchod. Kováčske dielne tu mali Anton Dolinajec a Karol Zelník a ako stolár tu pôsobil Jozef Lingeš. Majiteľom obchodu s rôznym tovarom "KONZUM" bol Ondrej Gerát.

Obec mala v minulosti erb s motívom bližšie nešpecifikovanej rastliny. Odtlačok pečatidla z 18. storočia s kruhopisom Sigil / LUM / P ossessionis / HVORKY na dokumente z roku 1856 uverejnil M.KIapita, c.d., s.53 n. Na obecnej nedatovanej pečati s priemerom 25 mm sú v obraze tri listnaté ratolesti, na každej sedí vták. Kolopis SIGIL / LUM / .P / OSSESSIONIS/ .HVORKI. Toto pečatidlo použili ešte v roku 1860.                    

Dodnes je známych už i viac odtlačkov tohto pečatidla. Najmladší ním overený dokument je zatiaľ z roku 1871. Je isté, že obec toto pečatidlo používala až do začiatku nášho storočia. Z kancelárskej praxe ho vylúčila až nápisová pečiatka s textom TRENCSÉN VÁRMEGYE ZSOLNABERKESZ KOZSÉG * 1906 *